V zime sa Demänovská dolina pod snehovou pokrývkou mení na raj pre lyžiarov s ideálnymi lyžiarskymi terénmi v stredisku Jasná. V stredisku sa nachádzajú tri lyžiarske centrá: Otupné, Záhradky a Chopok-sever, so šesťsedačkovou, dvomi štvorsedačkovými, jednou dvojsedačkovou, 1 kabínkovou lanovkou a 7 lyžiarskymi vlekmi. Dobre zalyžovať si môžete aj v okolitých lyžiarskych strediskách: Biela púť - Lúčky, Žiarce – Pavčina Lehota, Podbreziny, Iľanovo , Závažná Poruba a Liptovský Ján.

Informácie o športových aktivitách v stredisku JASNÁ >>>>

• Cykloturistika (požičovňa horských bicyklov priamo na hotely)
• Pešia turistika a vysokohorské túry (zabezpečíme horského vodcu)
• Jazda na koni
• Poľovníctvo a rybárstvo
• Vyhliadkové lety malým športovým lietadlom
• Windsurfing, vodné lyžovanie, člnkovanie, potápanie na Liptovskej Mare (7km)
• Splav Dunajca na drevených pltiach
• Paraglaiding
• Rafting
• Kaňoning
• Zľanovanie skál
• Kurz technického lezenia
• Jyskyniarstvo verejnosti neprístupných jaskýň
• Paintball
• BangeeJamping

Najnavštevovanejšia jaskyňa na Slovensku. Nachádza sa v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. V poslednom období ju ročne navštívi 150 až 175 000 návštevníkov. Objavená bola v roku 1921, sprístupnená je od roku 1924. Dnešný vstupný otvor, umelo prekopaný, leží v nadmorskej výške 870 m. Prístup k nemu je pohodlným chodníkom s náučnými panelmi. Podzemné priestory vytvorili ponorné vody riečky Demänovky a Zadnej vody v komplexe vápencových hornín. Má zaujímavý systém chodieb (bočné klesajúce chodby ústia na horizontálne jaskynné úrovne), podzemných siení a dómov, ako aj pestrú a bohatú kvapľovú výzdobu. Okrem stalagmitov, stalaktitov a veľkolepých kamenných vodopádov sa tu nachádzajú charakteristické, bohato zdobené malé jazierka s kvapľovými leknami na hladine, jaskynnými perlami a inými útvarmi na dne. Vedľa bielych kvapľov sa vyskytuju aj kvaple sfarbené do ružova až červena. Najnižšími časťami preteká podzemný tok Demänovky. Z celkovej dľžky 8400 m je sprístupnených 1800 m. Prehliadka jaskyne je rozdelená na malý okruh: 1,2 km - 60 min a veľký okruh: 2,2 km - 100 min.  Jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku. Od roku 1993 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

 Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny severne od Demänovskej jaskyne slobody s vchodom v brale Bašta v nadmorskej výške 840 m. Vytvoril ju bývalý podzemný tok Demänovky. Jaskyňu skúmal Juraj Bucholz ml. v roku 1719-1723. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu vtedajších vedeckých kruhov, ako aj širšej verejnosti. Nazývala sa tiež Dračia jaskyňa, kvôli nálezom kostí jaskynného medveďa, pokladaných za kosti draka. V spodných častiach jaskyne sú nádherné ľadové útvary. Najkrajšie ľadové útvary vznikajú na jar, keď z roztopeného snehu vniká do jaskyne najviac vody, ktorá ihneď mrzne a vytvára mohutné stĺpy i podlahový ľad. Jaskyňa je dlhá 1750 m, verejnosti je sprístupnených 650 m. Turisticky bola sprístupnená v 80. rokoch predminulého storočia, nanovo ju sprístupnili v rokoch 1950-1952. Jaskyňa je takisto súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne. Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádzajú v nádhernej oblasti cestovného ruchu, v Demänovskej doline na územi Národného parku Nízke Tatry, kde odporúčame navštíviť tiež Vrbické pleso.

Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou na západnom okraji obce Važec. Vchod je umiestnený v nadmorskej výške 784 m. Dlhá je 530 m. Objavená bola v roku 1922, sprístupnená je od roku 1934. Horizontálne chodby vymodelovali bývalé vody Bieleho Váhu. Kvapľová výzdoba je bohatá na čisto biele stalagmity a stalaktity. Drobná krehká výzdoba a bizarné tvary stalaktitov pripomínajú krajinu z rozprávky. Boli tu nájdené kosti jaskynného medveďa ( Ursus spelaeus ), vystavené sú v chodbe Kostnica. Jaskyňa bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1954 je sprístupnených 235 m.

Aquapark Tatralandia

Aquapark Tatralandia leží v srdci Liptova v nádhernej scenérii hôr, pri severnom brehu priehrady Liptovská Mara, s výhľadom na Západné, Vysoké (Kriváň) a Nízke Tatry. Je vzdialený len 2 km od Liptovského Mikuláša a dostupný zo všetkých hlavných dopravných ťahov. Celoročnosť aquaparku umožňuje zdroj termálnej vody prúdiaci z viac ako 2500 metrovej hĺbky s teplotou 60,7 °C.  V súčasnej dobe Aquapark Tatralandia ponúka 27 toboganových dráh a šmýkačiek- 5 NOVÝCH, 8 celoročných. Každý návštevník môže vyskúšať masážne sedenia, vodné postele, vodný hríbik, chŕliče, vyvieračky, vodné prúdy, vodné hojdačky ,zahrať si vodný volejbal a basketbal, či zabaviť sa pri noodlovom aquaerobiku. To všetko v 11 bazénoch – 2 NOVÉ karibské, 8 celoročných a 3 kryté. Bazény sú naplnené termálnou minerálnou (niektoré aj priezračnou ohrievanou vodou) s teplotou do 38 oC.  Krytý tropický komplex Ostrov pirátov z Karibiku návštevníkov očarí wellness bazénmi napĺňanými priezračnou ohrievanou vodou s vodnými masážami, chrličmi a plaveckou časťou s protiprúdom, detským bazénom, Hawai Barom, a fantastickým výhľadom na panorámu Tatier vďaka presklenej časti na poschodí.  Wellness Paradise ponúka možnosť relaxu a rekondície v nekúpeľnom prostredí s komplexnými službami. Každodenne sa návštevníkom venujú odborníci na masáže kúpele, zábaly, a iné procedúry. Tatra-Therm-Vital - saunový svet s jedinečným komplexom 16 parných a vodných sáun, masážnych kúpeľov a procedúr rozširuje ponuku relaxu v Aquaparku Tatralandia.

Thermal park Bešeňová je vybudovaný na báze horúcich prameňov liečivých vôd, ktoré vyvierajú z hĺbky 1987 metrov o teplote 60,5°C. Pôsobí blahodárne na pohybové a dýchacie ústrojenstvo, urologické problémy a má priaznivé kozmetické účinky. Pozitívne účinky na psychiku sa prejavia takmer okamžite, vďaka prvku lítium. Minerálna voda obsahuje vápnik, horčík, sodík, draslík, železo, mangán, draslík, mimoriadne množstvo síranov, bikarbonáty, voľný kysličník uhličitý a ďalšie minerály.  Od leta 2006 Thermal park rozširuje ponuku svojich služieb takmer trojnásobne. Pre návštevníkov je pripravených 7 vonkajších a 4 vnútorné bazény s teplotou vody od 26 – 40 °C. Na rozdiel od vonkajších bazénov, vo vnútorných bazénoch nie je geotermálna minerálna voda, ale čistá pitná voda. V novom krytom bazénovom komplexe sa nachádzajú sedací – relaxačný bazén, veľký plavecký bazén s nerezovým toboganom a bazén pre deti. V bazénoch sa nachádzajú rôzne atrakcie – podvodná lavica a vzduchová lavica, masážne trysky, chŕliče, bublinkovače, vodný hŕb, vodný ježko. Tieto bazény sú výnimočné tým, že sú vyrobené z nerezu a sú svojho druhu jediné na Slovensku. Neopakovateľnú atmosféru celkového uvoľnenia vytvára Vitálny svet.Pripravený je čarovný svet vôní, farieb a príjemných zvukov hudby a životodarnej vody. Pozostáva zo sústavy sáun (bylinková, rímska, soľná, mentolová, fínska), ochladzovacieho bazéna s kúskami ľadu, whirlpoolu, tepidária. Pod “jednou strechou” je fitness centrum, rôzne masáže, odpočívareň, bioptron, solárium, manikúra/pedikúra. herňa s biliardom, stolným futbalom, silovým automatom, hokejom.

Western City Liptovský Mikuláš

je areál zábavy, odpočinku a relaxácie. Nachádza sa v centre turistickej oblasti Liptov, vedľa Liptovského Mikuláša a spoločne s Aquaparkom Tatralandia a tvorí najväčší zábavno-relaxačný komplex na Slovensku. Areál ponúka veľa možností využitia pre individuálnych turistov, organizované skupiny aj firmy. Dúfame, že si zo širokej ponuky vyberiete aj Vy a nájdete si čas na návštevu.

Archeologická lokalita sa nachádza na vŕšku Úložisko pri vodnej nádrži Liptovská Mara. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred n.l.). V súčasnosti prebieha rekonštrukcia časti keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. storočia pred n.l. Boli objavené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a v studni kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. V 11. až 15. storočí tu stál slovanský drevený hrádok opevnený palisádami. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety boli čiastočne rekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Ďalej sa tu nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná latenská hradba a brána,stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén drevenej, obytnej veže, rekonštruuje sa stredoveký kostol. Vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.

V súčasnej dobe je na území Slovenska 6 oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov na  ktorých našlo svoj posledný odpočinok 12 199 nemeckých vojakov. Spomínané vojenské  cintoríny sú Bratislava-Ružinov, Humenné, Hunkovce, Prešov, Važec a Zborov. .....bolo nádherné slnečné ráno 2.septembra.. Neboli sme na ceste ani päť minút keď so zbadal pri ceste  medzi Štrbou a Važcom informačnú značku. Spomenul som si ihneď na sľub, ktorý som dal sám sebe pred niekoľkými rokmi, že keď to  bude len trochu možné tak sa tu zastavím a vyzistím o tomto mieste trochu viac. Bez  váhania som teda vyhodil smerovku a o pár sekúnd som už stál na malom parkovisku pred  vstupnou bránou cintorína. Zvedavo som siahol na kovanú kľučku vstupnej brány vstúpil som dnu. Ocitol som sa na slnkom zaliatej podtatranskej lúke plnej granitových krížov s vytesanými  nápismi.  Motal som sa po nakrátko ostrihanej orosenej tráve čítajúc mená padlých. Čo kríž  to štyri mená, štyri osudy či štyri rodiny ktorým sa niekto nevrátil. Ležia tu vedľa seba mladí chlapci aj veteráni ktorí prežili prvú svetovú. Letci, delostrelci, ženisti aj vojaci zbraní SS. Nemci ,Maďari či Ukrajinci. Známi aj bezmenní.  Atmosféru tohto pietneho miesta dokresľovala neopísateľne nádherná panoráma Tatier  podopierajúcich bezchybne modrú, bezoblačnú oblohu. S budovaním cintorína sa začalo s veľkým prispením Volksbund Deutsche  Kriegsgräberfürsorge e.V. na jeseň 1997 a otvorený bol 11. októbra 1998. Cintorín o rozlohe 2,5 Ha je situovaný v nadmorskej výške 800 metrov nad morom vedľa cesty č.18 (E50) medzi obcami Važec a Štrba v smere na Poprad. Na cintoríne s plánovanou kapacitou 8000 našlo zatiaľ svoj posledný odpočinok približne 6500 padlých nemeckých vojakov z bojísk východného a stredného Slovenska, čo z neho robí najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku  Vysoké Tatry prilákajú ročne tisíce turistov a návštevníkov zo Slovenska, Čiech aj Moravy. Keď teda budete mať cestu okolo a čo i len niekoľko minút času, zastavte sa. Je jedno či z piety, zvedavosti alebo iných pohnútok. Stojí za to vidieť toto miesto, už len kvôli  tomu ako má vyzerať vzorne vybudovaný a udržiavaný cintorín, vkusne postavený z dreva a kameňa, ktorý bol v roku 1999 dokonca ocenený slovenskou cenou za architektúru. Areál je celoročne udržiavaný. Aj v momente mojej návštevy tam práve jeden pán vykladal z prívesného vozíka kosačku v zjavnom úmysle pokosiť už aj tak celkom pekne pestovaný trávnik. Nechápte ma zle, netvrdím že hroby našich osloboditeľov nie sú udržiavané. Ich údržba sa však väčšinou obmedzuje len na krátke obdobie pred výročím oslobodenia, alebo pred príchodom nejakej tej delegácie........ raz za rok je skrátka mizerne málo.  Nech už muži pochovaný na tomto cintoríne bojovali za akékoľvek ideály a nosili akékoľvek  uniformy jedno musí byť jasné : Na žiadne hroby sa nesmie pľuť pretože smrť očistí každého.

Zaujímajú Vás pamätníky drevenej architektúry? Potom ste na správnom mieste. Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8. 1982. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestanskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. - 26. zákonný článok- artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestanských cirkevných objektov niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.
Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. 3. 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. 11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.    Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok. Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná plocha okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1 150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien. Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emociálne. Z vlastného vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista. Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku.  Orgán zhotovil J. Podmanický z B. Štiavnice v roku 1760. Luster pochádzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla. Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou. Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1921 - 1922 a volajú sa: Viera, Nádej, Láska. Artikulárny kostol je produktom konkrétneho spoločenského prostredia, historického vývinu. Máme v ňom pamiatku, ktorá pripomína kľukatú cestu, ktorou musel prejsť slovenský národ, aby sa povzniesol na úroveň ostatných kultúrnych národov. V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na území starého veľkopaludzkého chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Zaujímajú Vás pamätníky drevenej architektúry? Potom ste na správnom mieste. Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8. 1982. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestanskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. - 26. zákonný článok- artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestanských cirkevných objektov niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.
Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. 3. 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. 11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.    Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok. Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná plocha okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1 150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien. Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emociálne. Z vlastného vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista. Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku.  Orgán zhotovil J. Podmanický z B. Štiavnice v roku 1760. Luster pochádzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla. Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou. Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1921 - 1922 a volajú sa: Viera, Nádej, Láska. Artikulárny kostol je produktom konkrétneho spoločenského prostredia, historického vývinu. Máme v ňom pamiatku, ktorá pripomína kľukatú cestu, ktorou musel prejsť slovenský národ, aby sa povzniesol na úroveň ostatných kultúrnych národov.
V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na území starého veľkopaludzkého chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Liptov ako etnický celok s írečitým slovenským obyvateľstvom sa vyznačuje svojráznou ľudovou architektúrou a folklórom - Vlk o línec, Východná, Važec, Sliače, Liptovská Osada. Ešte aj v súčasnosti sa udržujú živé folklórne tradície. V početných obciach Liptova sa zachovali rázovité kroje, ľudové zvyky a pôvabná ľudová architektúra. V obci Východná sa uskutočňuje najväčší folklórny festival na Slovensku. Ešte pred necelým polstoročím stáli v dedinách Revúckej kotliny - Liptovskej Osade, Liptovskej Lužnej, Liptovských Revúcach celé ulice štýlových, obývaných dreveníc, mnohé s charakteristickým obložením - narúbaným drevom, v dnešných časoch môžeme obdivovať pozostatky tejto architektúry. V Hubovej, kedysi Gombáši, sa stavali unikátne dvoj- až štvor-domy. V obciach je roztrúsených množstvo kaštieľov a kúrii. Charakter bývalej zemianskej obce si Liptovský Ján zachoval dodnes. V obci sa nachádza množstvo zemianskych kúrii a kaštieľov v renesančnom , barokovom a klasicistickom slohu. Ich pôdorysy sú väčšinou v tvare písmena L alebo U, iné majú barokový charakter.